Lyžiarsky 2010!
Lyžiarsky kurz 2010 ako ho zaznamenala Gabika.
****
Na lyžiarsky kurz sme sa tešili ešte v lete. Stále sme sa vypytovali kedy bude a či sa vôbec niekam pôjde. Až sa nám naskytla príležitosť. Pán učiteľ Zachar nám priniesol prihlášky na lyžiarsky , všetci sme výskali od radosti. Ale niektorí nedostali odvahu tam ísť a hrozilo nám, že sa nikam nepôjde, ešte k tomu ani sneh nebol. Strašne sa oteplilo a bolo nás málo, iba desať. Našťastie sa naša škola spojila so Základnou školou Horné Sŕnie. Všetci sme sledovali informácie o výške snehu v Čičmanoch. Bolo tam až 45cm snehu. Potom sa ochladilo a to nás asi zachránilo.
Z našej školy sa na tomto kurze zúčastnili:
Matej Burian 7.A
Boris Miloš Beňka 7.B
Roman Dziňa 7.B
Milan Kusenda 7.A
Romana Macejková 7.A
Branislav Matejovič 7.A
Dalibor Mikolášek 7.A
Tatiana Ondrášková 7.A
Gabriela Oravcová 7.A
Kristína Knuppová 8.B
Dňa 24. januára nás pred školou čakal autobus. No skôr my sme čakali na autobus, keď už konečne prišiel, rodičia nám začali nakladať veci do kufra. Keď už bolo všetko v kufri, mohli sme vyraziť do Horného Sŕnia. Nastúpila tam aj naša nová kamarátka, Katka ktorá bola prváčka. Celú cestu sedela s Romankou a Táňou. Na koniec sme išli s veľmi dobrou školou. V autobuse sme na nich pozerali a rozmýšľali sme akí sú. Zo začiatku sme nemali o sebe dobrú mienku, ale potom sme zistili, že z Horného Sŕnia sú veľmi priateľskí. Hneď sme sa skamarátili. Cesta uplynula veľmi rýchlo, ani sme sa nenazdali a už sme boli v Čičmanoch.
Vystúpili sme pred hotelom Kaštieľ. Prišli sme na izbu, ktorá bola veľmi malá . Iné podmienky ako doma, sadli sme si a pozerali sa na steny. Opreli sme sa o stenu a z nej odpadol kúsok omietky. Hneď sme sa začali smiať. Ani sme sa nestihli vybaliť a už sme išli na svah. Tam sme sa obuli do lyžiarok. Potom sme si museli vyšliapať hore kopcom. Zoradili sme sa a postupne sa spúšťali dole. Učitelia nám hovorili čísla, podľa ktorých nás potom zaradili do skupiny. Pán učiteľ Zachar mal druhú skupinu, v ktorej boli samí „Lieskovania“. No, ale boli aj v prvej, aj v ostatných. Ale najviac ich bolo v tej druhej. Boli sme tam iba chvíľu a potom sme sa pobrali do Kaštieľa. Boli sme sa pozrieť na chlapčenské izby. Tí mali na izbe 2 postele a jednu poschodovú posteľ. Oni boli v inej budove ako my. Chalani boli ubytovaní v turistickej ubytovni a my v centrále. Každý deň sme po večeri chodili do spoločenskej miestnosti, kde nám učitelia povedali čo bolo treba. A povedali nám, kto má ráno službu – to boli tí, ktorí ráno zaklopali na dvere a zobudili nás. Vždy sme sa zahrali nejakú hru a približne o 20:00 sme skončili. Večierka bola o 21:00.a to bol začiatok nočného kľudu.
Na ráno sme si dali budík, lebo sme si mysleli že nás to nezobudí. Vstávali sme o siedmej.
Umyli sme sa a išli sme na raňajky. Kde sme zostali úplne v šoku, mali sme si upratať izby lebo sa budú bodovať. Ha-ha, ešte stále sa nad tým smejeme. Na svahu bolo úplne úžasne.
Hneď prvý deň sme išli na 3. svah, ale najprv sme sa rozlyžovali na somárskej lúčke. Teraz hovorím o družstve č. 1, v ktorom sme boli piati. Na druhý deň nám dovolil ísť náš inštruktor, aj na ten najstrmší a najdlhší svah ktorý je vidieť už z diaľky. To už chodilo aj druhé družstvo na 3. svah a tam sa dalo dostať len vlekom, ktorý išiel na ten strmý svah a potom sa spustiť cez taký priechod na druhý svah a na tretí svah. No a niektorým odvážlivcom sa zadarilo. Ako prvému Romanovi – spadol na vleku a ako prvý vyskúšal ten strmý svah. Ako druhému Milanovi, ktorý tvrdí že to spravil naschvál. No my jednotkári sme sa po tom kopci spustili 5krát a na druhý deň poobede 3krát, ale vtedy to bolo ľadové. A na tretí deň 2krát – hneď zrána a to bolo lepšie ako predtým.
Bol to najlepší lyžiarsky a dúfame, že budeme môcť ísť aj na budúci rok.
Napísala: Gabika Oravcová, 7.A
