Lyžiarsky výcvikový kurz- ,,Lyžarák“
V škole sme dostali ponuku zúčastniť sa lyžiarskeho kurzu. Odvahu však našlo iba pár z nás: Kristína Knuppová (7.B), Marek Mizerák (7.B), Patrik Jurica (7.B), Jakub Dolník (7.B), Hana Šimková (7.B), Nicolette Izraelová (7.B), Ján Remenec (7.B), Veronika Láslopová (7.A), a nakoniec Matúš Sadloň (8.B).
Nastal deň D. Rodičia nás v nedeľu 15.2.2009 priviedli pred našu školu. Hneď, ako dorazil autobus, sme sa mohli pod velením pána učiteľa Mgr. Petra Zachara vydať na cestu. Počas cesty bolo vidieť v očiach niektorých z nás radosť, veľké očakávanie, ale aj strach. Po dlhej ceste sme dorazili. Prvý šok bol 30 – metrový kopec, no a chata Nezábudka, samozrejme, na ňom. S ťažkosťami sme vyšli hore. Domáci pán bol veľmi príjemný a po chvíľke čakania nás ubytoval. Žiaci ZŠ Čachtice, s ktorými sme kurz absolvovali, boli vcelku tolerantní a milí. Ani sme sa nestihli poriadne vybaliť a už nás čakal obed. Z ponuky jedál sa dalo vždy vybrať niečo chutné.
V deň príchodu sme vyšli na svah až po obede. Nám začiatočníkom museli postačiť vlastné nohy na to, aby sme sa dostali na vrch malého kopca, ktorý neskôr dostal prívlastok somárska lúčka“.
Janko s Matúšom nás mohli opustiť a ísť sa poriadne lyžovať, nakoľko im to lyžuje už odmala. Vyčerpaní sme sa po troch hodinách vrátili do chaty. Po večeri sme sa rozišli do izieb. Večierka znamenala začiatok nočného kľudu. Po raňajkách sme sa opäť vybrali na kopec. V pondelok sme si vyskúšali detský vlek. Znova sme lyžovali asi tri hodiny a išli sme na obed. Popoludní sme sa zasa vrátili na vlek a zopakoval sa scenár z minulého dňa. Takto to šlo každý deň, až na menšie rozdiely: od utorka sme začali skúšať veľký vlek, v stredu sme boli na turistike, vo štvrtok sme sa zohrievali teplým čajom, no a v piatok sme sledovali záverečné preteky, ktorých sa zúčastnili len žiaci, ktorí sa prihlásili.
Plánovaný odchod o 18:00 sa posunul o hodinu. Cestou naspäť sme sedeli pomiešaní s Čachtičanmi, ale bolo to príjemné. Chalani našli spoločnú tému v učive dejepisu, no a ostatní hrali karty, rozprávali sa, ale našli sa aj takí, čo zaspali. Pred školou nás čakali rodičia. S radosťou, že sme doma každý z nás ochotne nastúpil do auta alebo odkráčal spolu s nimi.
Naše očakávania sa naplnili a veľmi sa tešíme tomu, že sme sa mohli ako prví zúčastniť niečoho nového, čo v našej základnej škole ešte nebolo. Zaručene budeme ešte dlho spomínať, ako nám bolo dobre.
Veronika Láslopová (7.A)
