Oslobodenie našej obce v roku 1945
Oslobodzovanie miest a obcí okresu Trenčín Sovietskou a Rumunskou armádou v marci a v apríli 1945 bolo súčasťou veľkej vojenskej operácie pomenovanej Bratislavsko-Brnianska operácia. Územie našho okresu oslobodzovali vojská štyroch armád v severnej časti zoskupených armád 2. Ukrajinského frontu pod velením maršala Sovietskeho zväzu R. J. Malinovského.
V oblasti Hlohovca a Trenčianskych Bohuslavíc operovali vojská 53. sovietskej armády v čele s generálporučíkom S. M. Managarovom a 1. Rumunskej armády na čele so zborovým generálom Atanosinom, severne od nich smerom na Bánovce n./B. a Trenčín bojovali vojská 40. Sovietskej armády v čele s generálporučíkom F. F. Žmačenkom a 4. Rumunskej armády na čele s generálom Dascanescom.
Bratislavsko-Brnianska operácia začala v južnej časti zoskupenia 2. Ukrajinského frontu 25. marca 1945 násilným prechodom rieky Hron. Počas jedného týždňa boli oslobodené desiatky obcí a miest a vojská Sovietskej a Rumunskej armády stáli pred Bratislavou a 1. apríla oslobodili Trnavu.
Severné krídlo zoskupenia, kde bojovali vojská 40. Sovietskej a 4. Rumunskej armády bojovali v horskom teréne a postupovali od Zvolena cez B. Bystricu, Kremnicu, Partizánske a Nováky. 4. apríla tieto jednotky oslobodili Bánovce n./B. a prevažnú časť tohto okresu a zaujali postavenie v smere na Trenčín a Uherský Brod. Po oslobodení Topoľčian (2.4.1945) prešli vojská 1. Rumunskej armády cez Považský Inovec a začali 4. apríla oslobodzovať obce južnej časti okresu Trenčín na ľavom brehu rieky Váh.
Nemecká armáda na pravom brehu rieky Váh kládla v tomto priestore rozhodný odpor, aby zaistila prísun nemeckých vojsk a posilnila obranu smerom na Moravu. Silná obrana bola zvlášť vybudovaná na prístupoch cez Lyský, Vlársky a Hrozenkovský priesmyk, ako aj v smere na Květnú.
Podľa rozkazu veliteľa 2. frontu mala 40. Sovietska armáda a 4. Rumunská armáda postúpiť k Váhu a do 8. apríla na jeho ľavý breh s hlavným úsilím v smere Trenčín a Uherský Brod. Útok bol vedený v nepriaznivých podmienkach – prekonať zasnežené hrebene Strážovskej vrchoviny, Považského Inovca a rieku Váh.
40. Sovietska armáda so 4. Rumunskou armádou oslobodili 6. -7. apríla obce Horňany, Svinná, Mníchova Lehota. 8. apríla oslobodzovacie vojská sa priblížili k Trenčínu, zaujali nové pozície pri Hámroch, Kubrici, Tr. Stankovciach, Rozvadzoch a Krivosúd – Bodovka.
Nemecké vojská na prístupoch k Trenčínu, Váhu, k Vlárskemu a Hrozenkovskému priesmyku vybudovali silnú obranu vrátane protitankových zátarasov a mínových polí.
Oslobodzovacie vojská (40. Sov. armády, 4. Rumunskej armády) v noci na 9. apríla prenikli do dedín v úseku V. Bierovce – Krivosúd-Bodovka. Vojská tu zdolali obranu nemeckých vojsk, prekročili rieku Váh a vytvorili predmostie v oblasti Melčíc a Moravského Lieskového. Tieto úspechy využili vojská, ktoré oslobodzovali Trenčín a za podpory delostrelectva v noci 9. apríla prenikli od juhozápadu do mesta a 10. apríla bola ľavá časť Trenčína oslobodená. V tej noci nemecké vojská zničili oba mosty cez Váh.
Ďalší postup veliteľ 40. Sov. armády sústreďoval na ľavé krídlo južne od Trenčianskych Bohuslavíc v smere na Uherský Brod. 28. apríla sa začala delostrelecká príprava a útok vojsk na nemecké pozície v celom úseku od Novej Bošáce cez Ivanovce, Kochanovce, Velčice, Chocholnú, Drietomu, Záblatie, Zlatovce až po Nemšovú. Najťažšie boje boli v chotári Novej Bošáce a Chocholná-Velčice, na Drietome a v Hrozenkovskom priesmyku.
Po ťažkých bojoch boli aj tieto oblasti oslobodené a nemecké vojská ustupovali na Moravu. V Trenčíne využili nemecké vojská rieku Váh ako prirodzenú vodnú prekážku. Sovietske vojská sa prepravovali cez Váh na provizórnom moste a 29. apríla oslobodili Zlatovce a Závažie.
Na území trenčianskeho okresu padlo v bojoch 1255 vojakov Sovietskej armády, 1380 vojakov Rumunskej armády a 174 miestnych občanov. Príslušníci Sovietskej a Rumunskej armády boli po oslobodení exhumovaní. Príslušníci Sovietskej armády boli pochovaní na Slavíne a Rumunskej armády na cintoríne vo Zvolene. Po skončení bojov príslušníci Sovietskej a Rumunskej armády poskytovali všestrannú pomoc MNV a občanom v zásobovaní, doprave a udržiavaní poriadku. Z pamäti nám nevymizne práca Sovietskej armády pri stavbe provizórnych mostov cez Váh, ktoré zohrali významnú úlohu pri zásobovaní obyvateľstva, doprave a obnove priemyslu.
Po skončení bojov nastal mierový slobodný život. Ľudia sa vracali domov z väzenia, z koncentračných táborov, z vojenských a partizánskych jednotiek. No mnohí sa nevrátili. Svedkom je aj Brezina, kde bolo 69 umučených ľudí a iné masové hroby v našich okresoch. Svedkom sú aj pamätníky padlých vojakov Sovietskej a Rumunskej armády v našom okrese.
Česť pamiatke našich osloboditeľov!
Článok je prevzatý z informácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
http://www.szpb.sk
