Prejav riaditeľky školy k 55. výročiu otvorenia nových budov našej školy
Každý deň stretnúť človeka,
to stačí.
A nech sa všetko mení, nech čas uteká,
nech zosýpa sa staré
a nech sa taví v novom vare,
3. 9. 1960. Tento dátum sa hlboko vryl do pamäti mnohých žiakov, učiteľov a priaznivcov školy. V ten neobyčajný deň každý netrpezlivo čakal, kedy prejde cez pomyselnú bránu novej školy. Všetko naokolo voňalo a školička čakala prvé kroky žiačikov, ale najmä obdivné pohľady všetkých návštevníkov. Jej prvý deň.
Čas letí a nezastaví sa. V našej školičke sa vystriedalo veľké množstvo učiteľov, zamestnancov, žiakov. V škole prežívali veľkú časť svojho života. Všetko vstrebávali do seba a aj keď to neboli vždy príjemné spomienky, dnes si určite všetci spomínajú len na tie krásne chvíle, ktoré v škole prežili.
Prešlo 55 rokov. Hovorí sa, že je to zrelý vek pre človeka. Školské múry nasiakli mnohými múdrosťami učiteľov, ale aj šibalstvami žiakov. Každý, kto sa v našej školičke aspoň na chvíľu zdržal, zanechal v nej svoju stopu. Keby tak mohla škola rozprávať.
Prvé písomné zmienky o škole siahajú ešte pred rok 1768, ale presný dátum nie je možné doložiť. V starej kronike sa odo dňa 28. októbra začínajú písať „Dejiny slovenskej školy“, ktoré sú uvedené citátom Janka Jesenského: „Sloboda sa krvou krstí – vytrhnime im bič z hrsti“. V roku 1929 – 1930 sa uskutočnila prestavba školy. Škola nikdy neopomenula rôzne oslavy, výročia našich významných dejateľov. V kronike sa spomínajú roky vojnové, ktoré sa dotkli aj našej školy – mobilizácia, ťažké podmienky rodín, detí. Napriek tomu všetkému sa učitelia snažili pomáhať, pripravovali akcie, ktoré dovolili aspoň na chvíľu zabudnúť na šialenstvo vojny.
V septembri 1960 bola postavená nová budova školy - naša škola, v ktorej sa vyučuje dodnes. Bol tu zriadený internát pre deti z kopaníc, ktoré počas pracovného týždňa bývali v internáte a domov dochádzali na víkend. V roku 1975 bola postavená športová hala.
Život v škole prebiehal plynulo. Žiaci sa pod vedením učiteľov zúčastňovali mnohých súťaží, či už športových, kultúrnych alebo vedomostných, v ktorých sa umiestňovali na popredných miestach. Dlhoročnú tradíciu tu mal hádzanársky oddiel žiačok i žiakov, ktorí sa vo svojej kategórii umiestnili viackrát v okresnej súťaži na 1. mieste a postupovali do celoslovenských súťaží.
Naši predošlí žiaci zaznamenali niekoľko významných úspechov v recitačných súťažiach, v prehliadkach detských divadelných súborov, ale aj vo výtvarných, či speváckych súťažiach. Významné úspechy škola dosiahla aj v prírodovednej oblasti.
Mohli by sme v kronikách listovať neustále a zisťovali by sme nové a nové zaujímavosti, úspechy, ale aj smutné udalosti. Podstatné pre nás je, že tradície, ktoré škola dlhé roky pestovala, sa zachovali do dnešných dní a my s hrdosťou môžeme povedať, že ich naďalej rozvíjame.
Naša súčasná škola sa snaží byť modernou školou nášho regiónu, nezabúdajúc pri tom na našu minulosť. Žiaci pod vedením pedagógov dosahujú výborné výsledky v olympiádach, recitačných, speváckych, športových či výtvarných súťažiach. Viackrát naši žiaci postúpili do krajských kôl. Zúčastňujeme sa súťaží Slávik Slovenska, Rozprávkové vretienko Šaliansky Maťko a mnohých ďalších. V roku 2003 sme sa zlúčili s materskou školou a rozvinula sa ďalšia významná etapa života v škole.
Darí sa nám nielen v oblasti vzdelávania, ale aj v oblasti výchovy. Snažíme sa, aby žiaci nemali v škole pocit cudzieho prostredia, preto usporadúvame množstvo akcií, ktoré môžeme označiť za mimoriadne vydarené. Škola nadväzuje na staré tradície a prezentuje sa v obci vystúpeniami, do ktorých je zapojená väčšina žiakov základnej aj materskej školy. Sme hrdí, že sa nám v roku 2009 pri príležitosti 110. výročia narodenia nášho rodáka Jána Smreka, vlastným menom Čietka, podarilo získať čestný názov Základná škola s materskou školou Jána Smreka. V roku 2011 sa vďaka obci Melčice-Lieskové a dotácii z Európskej únie uskutočnila komplexná rekonštrukcia školy a v roku 2013 rekonštrukcia telocvične. Sme vďační za tieto dary.
Niekoľko rokov sa zapájame do projektov, vďaka ktorým sme získali nielen množstvo učebných pomôcok, didaktickú techniku, vybudovali sme čitáreň, jazykové laboratórium, počítačové učebne, ale učitelia a žiaci mali možnosť získať množstvo nových skúseností. Za mnohé spomeniem aspoň niektoré. Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc, Jazykové laboratória, Premena tradičnej školy na modernú, Modernizácia vzdelávacieho procesu, Digipédia, Comenius školské partnerstvá, e-Twinning a mnohé iné.
Môžeme hrdo povedať, že patríme k školám, ktorým záleží na kvalitných výsledkoch, a že naši učitelia aj žiaci sa snažia o to, aby život v škole nebol len povinným odsedením či odučením si vyučovacích hodín.
Ján Smrek raz povedal: „ Zavše mám pocit, že o čo viac je vedy v školách, o to menej jej je v hlavách tých, čo školu opúšťajú.“
Pociťujem veľkú zodpovednosť za výsledky našej práce, o to viac, aby sa v tomto prípade slová Jána Smreka nenaplnili.
Hoci pred pár rokmi dostala škola nové šaty, jej vlasy sa pomaly menia na striebro. No večný džavot detí jej nedovolí myslieť na prežitých 55 rokov. Neustále sa v nej niečo deje, nové sa rodí a staré zasa zaniká. Len deti zostávajú stále tie isté. Škola je mladá svojím duchom, svojimi žiakmi, myslením, prácou.
Vzdávam úctu všetkým pedagógom, zamestnancom, ktorí školou žili a zanechali tu svoju pečať. Vzdávam úctu všetkým pedagógom a zamestnancom, ktorí neúnavne pokračujú v práci na poli vzdelávania a výchovy detí. Ďakujem rodičom, ktorí prejavujú úctu a dôveru k našej práci a zverujú nám to najdrahšie čo majú, svoje deti.
Ján Amos Komenský povedal:
„Hlboko sa pokloň oráčovi, lebo dáva chlieb,
Ešte hlbšie matke, lebo dáva život.
No najhlbšie učiteľovi, lebo zo živej bytosti vychová človeka“.
A čo našej školičke zaželať?
V mene všetkých detí, žiakov i zamestnancov jej prajeme viac krajších dní ako tých horších, viac radosti a menej smútku a trápenia, viac lásky a porozumenia. Lebo človek nepotrebuje k životu len najnovšie výdobytky vedy a technického pokroku, ale najviac potrebuje práve lásku, dobrotivosť, pochopenie a vľúdnosť.
