Projekt Tatranskí rytieri 2017
ZŠ s MŠ Jána Smreka, Melčice – Lieskové 377, MELČICE – LIESKOVÉ
Realizácia dendrologického chodníka
Okolie našej školy je veľmi pekne zazeleňané. Okrem trávnikových plôch, vysadených kvetinových záhonov, živých plotov a okrasných kríkov, sú tu vysadené aj stromy rôznych druhov. Slúžia na vyučovanie prírodovedných predmetov na 1.stupni a v piatej triede druhého stupňa. Preto sme sa rozhodli, že vytvoríme dendrologický chodník pre našich spolužiakov. Sú v ňom tie stromy, o ktorých sa v jednotlivých ročníkoch učíme. Nachádzajú sa tu rôzne druhy jabloní, čerešne, mirabelky a hruška. Rastie tu aj mohutný orech. Zo stromov ihličnatých nám tu rastú jedle, smreky, tisy a borovica. Z listnatých máme krásny mohutný niekoľko desiatok rokov starý dub, jalovec, tuje a rôzne okrasné kríky, napríklad dráč, baza, orgován, zlatý dážď .
Pri tvorbe dendrologického chodníka sme sa venovali najmä stromom, o ktorých sa spolužiaci učia podrobnejšie. V treťom ročníku sú to z ihličnatých jedľa, smrek a borovica. Z listnatých sú to dub, buk, breza, lipa, javor. Piataci sa v lesnom spoločenstve učia ešte aj o lesných kríkoch, v spoločenstve vody aj o vŕbe a jelši. Niektoré dreviny nám však chýbajú. Ale tie, ktoré tu máme, sme sa rozhodli označiť.
Vytvorili sme dendrologický chodník z tých, ktoré sú v plánoch vyučovania. Najskôr som doma vytvorila tabuľky z dreva. Napílila som rovnaké veľkosti, opracovala ich, obrúsila a vypaľovačkou do dreva do nich vypálila názvy jednotlivých drevín a spojila ich s držiakmi. Potom ich tretiaci – rytieri, natreli náterom, odolným proti počasiu. Po vyschnutí sme všetky tabuľky nainštalovali na miesta, kam patria.
Aby bolo využitie dendrologického chodníka praktickejšie, vytvorila som jeho nákres , ktorý visí na nástenke v zborovni, odkiaľ si ho každá pani učiteľka zoberie, keď ide so žiakmi poznávať dreviny.
Aby spolužiaci vedeli o našich aktivitách, boli sme v každej triede na prvom stupni spolužiakom povedať, čo sme vytvorili a na čo to bude všetkým slúžiť. Spolužiakom sa tabuľky veľmi páčili a využívajú ich dokonca aj malí škôlkari.
Dátum konania: február, marec 2017, Tatranskí rytieri z 3.A, PaedDr. Jana Vaszarabová
Vytvorenie knižky s názvom. „Tatranskí rytieri z 3.A zasahujú“
Keď sme rozmýšľali, čo budeme spoločne vytvárať, mali sme viacero návrhov. Rozmýšľali sme nad pohorím Inovec, na ktoré sa z okien našej triedy pozeráme, nad maľovaním ekoplagátov, vytvorením Vysokých Tatier, ale nakoniec sme sa dohodli, že vytvoríme knižku.
Námet bol jednoduchý – ochrana prírody a opis spôsobu, ako sa do nej žiaci zapájajú. Zdalo sa to na prvý pohľad ťažké a veru si naň spočiatku ani netrúfali. Ale po správnej motivácii a veľmi, veľmi malej pomoci sa každý pustil do práce.
Najskôr rytieri napísali svoj príbeh na pomocný papier. Opravila som im na ňom gramatické chyby. Potom si rozvrhli na výkres celú kompozíciu. Príbeh prepísali a vytvorili vlastnú ilustráciu. Priniesli si fotografie na dotvorenie svojej stránky, nalepili si ich a svoju prácu podpísali.
Mojou úlohou bolo celú knižku zostaviť. Vytvorila som prednú a zadnú stranu, viac nebolo treba. S hotovou knižkou sa žiaci boli prezentovať v ostatných triedach. Hovorili o tom, prečo ju vytvorili a ako treba ochraňovať prírodu.
Celá kniha je autentickým, pravým a samostatným výtvorom mojich tretiačikov. Je to ich prvé písané dielko, na ktoré sú veľmi hrdí. A ja som hrdá na nich.
Dátum konania: apríl.2017, Tatranskí rytieri z 3.A, PaedDr. Jana Vaszarabová
Čistenie čiernej skládky
Aj keď počasie nie je ideálne, príroda nepočká... Najvyšší čas jej pomôcť od všetkej tej špiny a veľkého neporiadku, ktorý dokážu pozahadzovať do prírody ľudia... Žijeme v 21.storočí, ale mne takéto správanie rozum jednoducho „neberie“... a ani mojim žiakom...
22.4.sobota – Deň Zeme – ako lepšie poďakovať Zemi za všetko to, čo nám dáva, ako poupratovať svoj vlastný človečí neporiadok . Tretiaci mali za úlohu od začiatku jari hľadať čierne skládky vo svojom okolí, ktoré by sme prišli vyčistiť. Našli ich 6. Vieme, že by sme mali odstrániť všetky, ale naraz sa to nedá. Tak sme si vybrali jednu – najhroznejšiu a najšpinavšiu, v blízkosti potoka, vo vedľajšej obci . Na tie ostatné sa „pozrieme“ inokedy.
Zraz o 10:00, vhodné oblečenie a obutie, rukavice na ruky, vrecia do ruky a išlo sa. Miesto čiernej skládky bolo viditeľné už z diaľky. Bola naozaj veľká a našli by ste v nej naozaj všetko. Tak sme sa pustili do práce. Naplnili sme spoločne až 27 veľkých vriec. Pozbierali sme do nich plechovky, plastové fľaše, staré oblečenie, topánky, hračky, detské použité plienky, igelitové tašky, sklenené fľaše, konzervy. Našli sme aj elektroniku – televízor, počítač s príslušenstvom, slúchadlá na uši, obrazovky a rôzne káble. Okrem toho sme na kopu odvliekli aj 6 starých pneumatík a jednu veľkú dokonca z traktora. Čerešničkou na torte bol starý bicykel, ktorý už pomaly obrastal burinou. Vytvorili sme jednu veľkú hromadu odpadkov, ktorá bola pripravená na odvoz na skládku. To už ale zariaďovala pani starostka obce.
S práce sme mali zmiešané pocity – boli sme radi, že sme prírode aspoň trochu pomohli, ale nás aj trápilo, ako môžu byť ľudia takí neuvedomelí. Veď tie veci, ktoré tam vyhodili, museli naložiť do auta a keď ich už mali v aute, prečo ich radšej neodviezli na legálnu skládku, ale ich pohodili do zelenej prírody?
Musíme sa o tejto téme rozprávať častejšie, najmä s dospelými, a byť im „zelenou políciou“.
Dátum konania: 22.04.2017, Tatranskí rytieri z 3.A, PaedDr. Jana Vaszarabová
