JA hrdina - Projekt Comenius
JA hrdina
Pred nedávnom sme vás informovali o aktivitách projektu Comenius. V novembri nám skončila prvá z nich. Písali sme príbehy s témou – hrdina. Náš príbeh začali písať žiaci siedmeho až deviateho ročníka. Vybrali sme jeden z nich a poslali do Nórska, kde príbeh pokračoval, ďalej putoval do Poľska a v Česku ho dokončili. K nám sa dostal v takejto podobe a v týchto dňoch pracujeme na jeho knižnej podobe. Zahrali sme sa trochu aj na fotografov..., ale viac vám neprezradíme. Pred Vianocami vám ponúkneme celú knižku, no príbeh si môžete v slovenskom jazyku prečítať už teraz. Myslíme, že sa celkom podaril.
Slovensko
Niektorí ľudia vojdú do našich životov, na chvíľu sa zastavia, a potom odídu akoby sa nič nestalo. Možno zostanú v mysliach, možno ani tam. Iní zase pobudnú a my sme im vďační za ich priateľstvo, pomoc, radu či pochopenie. Keď raz spoznáte výnimočného človeka, zostane pre vás „hrdinom“ navždy. No niekedy sa tým hrdinom stanete aj vy. Toto sa prihodilo aj Karolíne. Každý deň spoznávala nových ľudí a hľadala medzi nimi svojich „hrdinov“. No len zriedkavo stretla niekoho, kto by porozumel jej názorom a snom. Ešte včera kráčala Karolína rušnými ulicami veľkomesta smerom do školy, kam chodila už osem rokov. Premýšľala, čo by jej pomohlo pri písaní eseje. Skrátila si cestu parkom, kde uvidela malé deti, ako sa hrajú v lístí. Lenže neuvidela len to. Spozorovala, ako sa za kríkom schováva malý chlapec. Oproti sa pomaly blížili štyria ďalší o niečo starší chlapci a očividne niečo alebo niekoho hľadali. Prebehlo jej mysľou, že chlapec v kríkoch má problémy. „Čo sa to tu deje?“ pýtala sa Karolína sama seba.(...)
Nórsko
Karolína tam chvíľku postála a pozerala sa, čo sa bude diať. Ale štyria starší chlapci, chlapca ukrývajúceho sa v kríkoch, nenašli. A tak sa Karolína pomaly vybrala domov, keď vtom začula výkrik. Obzrela sa, ale chlapec tam už nebol. Pomyslela si: „Kam sa podel?“ Vyzerajúc, že niečo nie je v poriadku, odišla. Keď prišla domov, stále musela myslieť na chlapca a na to, čo sa mu asi stalo. Začala sa o neho báť.
Nasledujúce ráno si všimla auto prechádzajúce povedľa nej a chlapca sediaceho na zadnom sedadle. Karolína sa rozbehla za autom. Utekala tak rýchlo, ako len vládala, ale zrazu bolo auto preč. Keď prišla do školy, všimla si na podlahe krvavé stopy. Rozbehla sa nájsť učiteľa, ale keď vošla do triedy, nikoho tam nebolo. Ani žiakov, ani učiteľov. Škola bola úplne prázdna!
Zrazu Karolína započula zvuk rozbitého skla. Vybehla sa pozrieť, čo sa stalo. Keď zbadala, že je tam niekto, kto rozbil okno. Uvidela štyroch starších chlapcov, ako upaľujú o život a jeden z nich niesol na rukách chlapca.
Poľsko
Karolína ich začala prenasledovať. Chlapci pod tlakom, že ich Karolína naháňa, hodili malého Willa do smetného kontajnera. Skôr, ako sa Karolíne podarilo ku kontajneru dostať, odviezlo ho smetiarske auto. Dievča začalo kričať: „Stoj! Stoj!“ Nebolo to nič platné, pretože šofér smetiarskeho auta bol spolčený so štyrmi chlapcami.
Karolína vidiac, ako sa smetiarske auto vzďaľuje, schmatla moped, ktorý patril roznášačovi pizze. Kúsok pizze zjedla a vydala sa prenasledovať únoscov. Prišla na smetisko, aby zistila, čo sa stalo Willovi. Práve, keď sa schovala sa za jednu hŕbu smetí uvidela, ako smetiar zamkol Willa v malej búde. Rozhodla sa ani sa nepohnúť a vyčkať na vhodný okamih zachrániť chlapca. Keď smetiar vošiel do domu stojaceho oproti búde, vplazila sa k nej. Keď však otvorila dvere, nikto v búde nebol. Začala chlapca hľadať. Skontrolovala skriňu, potom sa pozrela aj pod posteľ.
Zrazu si všimla vyhĺbenú jamu a v nej franforce z Willových šiat.
Česko
Uvidela stopy. Sledovala ich až ku stene. Zrazu stopy zmizli. Karolína začala uvažovať: „Ako je to možné? Kam sa stopy podeli?“ Prešla sa po miestnosti, potom sa zastavila a oprela sa o stenu. Zrazu sa stena otvorila! Bála sa, ale povedala si: „Urobíš to! Karolína, ty to dokážeš!“ Vošla cez dvere v stene a zbehla dolu po schodoch. Vošla do temnej miestnosti. Ukryla sa za drevenú škatuľu a skontrolovala miestnosť. Zbadala Willa. Bol zviazaný. Zbadala aj štyroch zlých chlapcov. Dostala nápad. Vrátila sa späť k mopedu s pizzou. Vzala si zopár krabíc s pizzou a vložila ich do vedľajšej búdy. Pizze boli ešte stále teplé a pekne voňali. Vrátila sa späť a ukryla sa. „Dobrá práca chalani. Teraz idem zavolať šéfovi! Poďme, musíme ešte vonku niečo urobiť“, počula ich, ako sa rozprávajú. V okamihu chlapci zacítili vôňu pizze a pobrali sa za ňou. Vošli do vedľajšej búdy. Karolína sa rozbehla za nimi a zamkla ich tam. Vrátila sa zachrániť Willa. Zhruba po štvrťhodinke, Karolína a Will už kráčali domov. Will jej povedal, že jeho rodičia sú veľmi bohatí a zlí chlapci chceli peniaze. Išli spolu na políciu, kde všetko porozprávali. Každý bol Karolíne veľmi vďační.
V ten deň sa Karolína stala hrdinkou!
Linky na webstránky:
Dokumenty na stiahnutie - Projekt ESF - Comenius
| Názov súboru | Velkosť | Dátum vytvorenia |
